Od 1. apríla 2025 vstupuje na Slovensku do účinnosti nová daň – daň z finančných transakcií, často označovaná aj ako transakčná daň. Ide o novinku, ktorá významne mení spôsob, akým budú zdaňované finančné pohyby podnikateľov, a to najmä v oblasti bankových prevodov, výberov hotovosti a platieb kartou.
Zákon č. 279/2024 Z. z., ktorým sa táto daň zavádza, bol prijatý v závere roka 2024 a doposiaľ bol uždvakrát novelizovaný. Ďalšie zmeny sú aktuálne prerokúvané v parlamente – niektoré návrhy zákon mierne upravujú, iné dokonca navrhujú jeho zrušenie. Napriek tomu platí, že k dnešnému dňu je transakčná daňplatná a účinná, a podnikatelia by sa na jej dopady mali dôsledne pripraviť.
Daň z finančných transakcií je zaradená do systému daní, popri dani z príjmu, dani z pridanej hodnoty, spotrebných daniach atď.
Tak, ako aj pri iných daniach, kontrolu nad správnym určením výšky dane a jej platenia vykonáva Finančná správa SR.
Podstatou transakčnej dane je zdaňovanie určitých finančných operácií, ktoré sa najčastejšie uskutočňujú prostredníctvom bankových účtov. S cieľom zabezpečiť administratívnu jednoduchosť výberu dane sa ako primárni platitelia dane určujú banky a poskytovatelia platobných služieb, pričom v niektorých prípadoch je daňovník povinný daň vypočítať a odviesť sám.
Transakčná daň zvýši daňovo odvodové zaťaženie podnikateľov, čo najviac pocítia malí a strední podnikatelia a podnikatelia s veľkým množstvom malých transakcií. Analytici sú pritom presvedčení, že dôsledkom zavedenia tejto dane bude aj zvýšenie cien tovarov a služieb.
Zákon o dani z finančných transakcií bol od novembra 2024 už dvakrát menení a pravdepodobne sa bude ešte meniť.
V parlamente sú predložené dva zákony, ktorými sa má zákon o dani z finančných transakcií mierne zmeniť, a jeden zákon, ktorý navrhuje zrušenie tejto dane.
Aktuálne je však zákon o dani z finančných transakcií platný a účinný.
Na koho sa vzťahuje transakčná daň?
Daň z finančných transakcií sa vzťahuje na daňovníkov, ktorými sú: fyzická osoba – podnikateľ, právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:
- takáto osoba má sídlo alebo miesto podnikania v SR a používa platobné služby poskytovateľa platobných služieb (v zásade bankový účet);
- takáto osoba má platobný účet u poskytovateľa platobných služieb so sídlom v SR; alebo
- takáto osoba vykonáva činnosť v SR.
Uvedené vyplýva aj z dostupných podkladov Finančnej správy SR a Ministerstva financií SR.
Fyzická osoba – podnikateľ je daňovníkom dane z finančných transakcií aj vtedy, ak si uplatňuje paušálne výdavky.
Stačí teda, aby fyzická osoba – podnikateľ, právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby splnili aspoň 1 podmienku a takáto osoba sa stáva daňovníkom dane z finančných transakcií a je povinná túto daň znášať.
Daň z finančných transakcií sa preto týka:
- fyzickej osoby – podnikateľa, právnickej osoby a organizačnej zložky zahraničnej osoby, ak má v SR sídlo a používa bankový účet
príklad: fyzická osoba – podnikateľ s miestom podnikania v SR, ktorá používa bankový účet rakúskej banky
- fyzickej osoby – podnikateľa, právnickej osoby a organizačnej zložky zahraničnej osoby, ktorá má platobný účet u poskytovateľa platobných služieb v SR
príklad: právnická osoba založená v Rakúsku so sídlom v Rakúsku, ktorá používa bankový účet zriadený v banke so sídlom v SR, okrem toho iné aktivity v SR nemá
- fyzickej osoby – podnikateľa, právnickej osoby a organizačnej zložky zahraničnej osoby, ktorá vykonáva činnosť v SR
príklad: právnická osoba založená v Rakúsku so sídlom v Rakúsku, ktorá malú časť svojej podnikateľskej činnosti vykonáva v SR
Veľmi jednoducho sa teda stane, že daň z finančných transakcií bude doliehať aj na zahraničné subjekty –stačí, že v SR vykonávajú nejakú činnosť alebo že tu budú mať iba bankový účet. Pod pojem „činnosťvykonávaná v SR“ totiž Finančná správa SR zaraďuje v zásade takmer akúkoľvek činnosť – výplata miezd, nákup tovaru, úhrada služieb a iné.
Daň z finančných transakcií sa však netýka:
- subjektov vymenovaných v zákone – napr. občianske združenie, nadácia, nezisková organizácia, neinvestičný fond (plánuje sa doplniť poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a sociálny podnik)
- fyzických osôb – prenajímateľov nehnuteľností
- fyzických osôb, ktoré vykonávajú činnosti podľa Autorského zákona (zákon č. 185/2015)
- osôb, ktoré vykonávajú činnosť podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch
Daň z finančných transakcií sa netýka ani subjektu, ktorý:
- nemá na území SR sídlo ani miesto podnikania
- nemá platobný účet zriadený u poskytovateľa platobných služieb v SR (nemá na SR bankový účet)
- na území SR nevykonáva žiadnu činnosť
Z čoho sa transakčná daň platí?
Daň z finančných transakcií sa bude platiť:
- z finančnej transakcie, pri ktorej dochádza k odpísaniu peňažných prostriedkov z platobného účtu (odpísanie peňazí z účtu – bankový prevod)
- z použitia platobnej karty vydanej k transakčnému účtu na účel vykonania finančnej transakcie
- z výberu peňažných prostriedkov v hotovosti
- z preúčtovaného nákladu súvisiaceho s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosťdaňovníka v SR
Teraz sa pozrieme na jednotlivé prípad, kedy sa transakčná daň platí.
Finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu peňažných prostriedkov z platobného účtu (odpísanie peňazí z účtu – bankový prevod)
Daň z finančných transakcií sa bude vyberať z každej finančnej transakcie, pri ktorej dôjde k odpísaniu peňažných prostriedkov z platobného účtu.
V praxi pôjde o akýkoľvek bankový prevod, ktorým bude daňovník realizovať platbu – za tovar, služby, platbu miezd, leasingu, úveru atď.
Dani z finančných transakcií však nepodliehajú napríklad:
- platby prijaté na bankový účet
- platby daní, odvodov, poplatkov a príspevkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu
- platby medzi účtami daňovníka u toho istého poskytovateľa platobných služieb
- platba správnych a súdnych poplatkov
- platby realizované platobnou kartou – okrem výberu peňažných prostriedkov v hotovosti
- platba za nákup štátnych dlhopisov.
Finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu peňažných prostriedkov z platobného účtu, sa však netýka len prípadov bankových účtov. Týka sa aj prípadov odpísania peňažných prostriedkov z akýchkoľvek platobných účtov iných poskytovateľov platobných služieb v zmysle zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Takýmito poskytovateľmi sú napríklad TrustPay, SKPAY a mohí iní.
Základom dane je v tomto prípade suma akejkoľvek finančnej transakcie, pri ktorej dochádza k odpísaniu peňažných prostriedkov z platobného účtu daňovníka.
Sadzba dane je vo výške 0,4 % zo sumy finančnej transakcie.
Príklad:
Daňovník zaplatí trvalým príkazom splátku leasingu v sume 1.200 EUR s DPH. Základom dane je teda suma 1.200 EUR. Výška transakčnej dane je 4,80 EUR.
Maximálna výška dane z finančných transakcií je pri finančnej transakcii, pri ktorej dochádza k odpísaniu peňažných prostriedkov z platobného účtu, vo výške 40 EUR.
To znamená, že zo sumy vyššej ako 10.000 EUR daňovník nikdy nezaplatí transakčnú daň vyššiu ako 40 EUR.
Minimálna výška dane je 1 eurocent.
Zdaňovacím obdobím je jeden kalendárny mesiac.
To znamená, že suma dane z finančných transakcií sa určí ako súčet jednotlivých daní z jednotlivých transakcií za príslušný kalendárny mesiac.
Použitie platobnej karty vydanej k transakčnému účtu na účel vykonania finančnej transakcie
Pri transakčnej dani z použitia platobnej karty sa platí daň v sadzbe 2 EUR za kalendárny rok.
Zdaňovacím obdobím je teda jeden kalendárny rok.
To znamená, že suma dane z finančných transakcií sa určí ako súčin počtu platobných kariet vydaných k transakčnému účtu a sadzby dane.
Výber peňažných prostriedkov v hotovosti
Základom dane z finančných transakcií za výber peňažných prostriedkov v hotovosti je suma peňažných prostriedkov, ktorá bola z účtu vybratá v hotovosti.
Sadzba dane je 0,8 % z výšky peňažných prostriedkov, ktoré boli vybrané z platobného účtu v hotovosti.
Príklad:
Daňovník vyberie z bankomatu peňažné prostriedky z platobného účtu vo výške 2.000 EUR. Základom dane je teda suma 2.000 EUR. Výška transakčnej dane je v tomto prípade 16 EUR.
Maximálna výška dane z finančných transakcií nie je pri výbere peňažných prostriedkov v hotovosti určená.
Minimálna výška dane je 1 eurocent.
Zdaňovacím obdobím je jeden kalendárny mesiac.
To znamená, že suma dane z finančných transakcií pri výbere v hotovosti sa určí ako súčet jednotlivých daní z jednotlivých výberov v hotovosti za príslušný kalendárny mesiac.
Preúčtovaný náklad súvisiaci s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosťdaňovníka v SR
Slovenský právny poriadok nepozná legálny pojem „preúčtovaný náklad.“
V zásade doposiaľ Finančné riaditeľstvo SR ako aj časť odbornej verejnosti vychádzajú z toho, že preúčtovaný náklad je náklad, ktorý za daňovníka v SR uhradila iná osoba. Daňovníkovi je následne tento náklad preúčtovaný a daňovník ho musí zaplatiť.
Ako príklad môžeme uviesť nasledovný prípad:
Zahraničný subjekt, ktorý nie je daňovníkom v SR, zaplatí za daňovníka v SR 3 platby po 100.000 EUR (za tovar alebo stroje).
Následne zahraničný subjekt preúčtuje tento náklad v sume 300.000 EUR daňovníkovi v SR tak, že mu na túto sumu vystaví faktúru na 300.000 EUR.
Za preúčtovaný náklad sa však nebude považovať napríklad tzv. refakturácia. Teda prípad, kedy prenajímateľ zaplatí napríklad za odobratú elektrickú energiu a následne tento náklad iba rozpočíta medzi jednotlivých nájomcov – tzv. refakturuje.
Takáto konštrukcia však vyvoláva mnoho otázok. Nakoľko v našom právnom poriadku neexistuje legálna definícia pojmu „preúčtovaný náklad,“ až prax finančnej správy a prípadne rozhodovacia prax súdov ukážu, ako je potrebné tento pojem vnímať.
Základom dane je v tomto prípade suma nákladov, ktorá bola daňovníkovi preúčtovaná.
Príklad:
Zahraničný subjekt, ktorý nie je daňovníkom v SR, zaplatí za daňovníka v SR 3 platby po 100.000 EUR (za tovar alebo stroje).
Následne zahraničný subjekt preúčtuje tento náklad v sume 300.000 EUR daňovníkovi v SR tak, že mu na túto sumu vystaví faktúru na 300.000 EUR.
Základom dane je v tomto prípade suma 300.000 EUR.
Sadzba transakčnej dane za preúčtovaný náklad je vo výške 0,4 % zo základu dane.
Pre tento prípad však nie je stanovená maximálna výška transakčnej dane.
Transakčná daň preto v nastolenom príklade bude vo výške 1.200 EUR.
Základom dane v tomto prípade nemusí byť iba suma nákladov, ktorá bola daňovníkovi preúčtovaná. Základom dane môže byť aj výška finančnej transakcie, ktorá bola vykonaná za daňovníka treťou osobou.
To však platí za predpokladu, že to daňovník preukáže.
Príklad:
Zahraničný subjekt, ktorý nie je daňovníkom v SR, zaplatí za daňovníka v SR 3 platby po 100.000 EUR (za tovar alebo stroje).
Následne zahraničný subjekt preúčtuje tento náklad v sume 300.000 EUR daňovníkovi v SR tak, že mu na túto sumu vystaví faktúru na 300.000 EUR.
Daňovník v SR nemusí zaplatiť transakčnú daň zo sumu 300.000 EUR, ktorú zaplatí za náklad, ktorý mu bol preúčtovaný. Ak daňovník preukáže transakcie, ktoré za neho zaplatil zahraničný subjekt, zaplatí transakčnú daň iba z týchto transakcií. Tu už sa však uplatňuje maximálna výška transakčnej dane v sume 40 EUR.
Daňovník v SR tak zaplatí transakčnú daň iba z každej z 3 platieb vo výške 100.000 EUR. Transakčná daňpritom bude za každú z platieb iba 40 EUR. Daňovník v SR tak zaplatí transakčnú daň iba 120 EUR.
Zdaňovacím obdobím pri transakčnej dani z preúčtovaných nákladov je ten mesiac, v ktorom daňovník uhradil preúčtované náklady. Za úhradu sa pritom považuje aj započítanie vzájomných pohľadávok (to platí iba pre transakčnú daň z preúčtovaných nákladov).
Kto je platiteľom dane z finančných transakcií? Kto ju reálne vypočíta, vyberie a odvedie štátu?
Platiteľ dane je subjekt, ktorý je povinný správne určiť výšku transakčnej dane – teda správne ju vypočítať, vybrať od daňovníka a odviesť do štátneho rozpočtu.
Platiteľ dane znáša všetku administratívu a zodpovednosť za správny výpočet dane, jej vybratie a odvedenie.
Platiteľom transakčnej dane je:
- poskytovateľ platobných služieb so sídlom v SR alebo organizačná zložka poskytovateľa platobných služieb so sídlom v SR
- daňovník, ktorý používa platobné služby, ktoré mu poskytuje poskytovateľ platobných služieb so sídlom mimo SR
- daňovník, ktorému sú preúčtované náklady súvisiace s finančnou transakciou, ktorá sa vzťahuje na jeho činnosť
- daňovník, ktorý vykonáva finančné transakcie na inom ako transakčnom účte.
Poskytovateľ platobných služieb
Platiteľom dane je v praxi banka alebo pobočka zahraničnej banky, ak majú sídlo v SR a iní poskytovatelia platobných služieb so sídlom v SR.
Ak teda daňovník používa platobné služby od poskytovateľa platobných služieb so sídlom v SR, všetku administratívu a zodpovednosť znáša poskytovateľ platobných služieb.
Ten za neho vypočíta výšku transakčnej dane, vyberie ju a odvedie do štátneho rozpočtu.
Daňovník, ktorý používa platobné služby, ktoré mu poskytuje poskytovateľ platobných služieb so sídlom mimo SR
Platiteľom dane sa stáva aj daňovník, ktorý využíva platobné služby od banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktoré nemajú sídlo v SR alebo iného poskytovateľa platobných služieb so sídlom mimo SR. V praxi pôjde napríklad o služby REVOLUT alebo WISE.
Takýto daňovník je povinný si sám vypočítať správnu výšku transakčnej dane a odviesť ju do štátneho rozpočtu. Spolu s transakčnou daňou je daňovník povinný predložiť správcovi dane aj oznámenie o výške dane.
Tieto povinnosti si musí splniť do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý má odviesť transakčnú daň.
Rovnako to je v prípade daňovníka, ktorý vykonáva finančné transakcie na inom ako transakčnom účte.
Daňovník, ktorému sú preúčtované náklady súvisiace s finančnou transakciou, ktorá sa vzťahuje na jeho činnosť
Platiteľom dane je aj daňovník, ktorému iný subjekt preúčtuje náklady súvisiace s činnosťou daňovníka.
Tento daňovník je povinný, tak ako sme to už uviedli, zaplatiť transakčnú daň zo sumy preúčtovaných nákladov, ktoré zaplatil (táto transakčná daň je bez maximálnej výšky), alebo transakčnú daň z finančných transakcií, ktoré za neho zaplatil iný subjekt, ak tieto finančné transakcie preukáže.
Preto je aj platiteľom, nakoľko poskytovateľ platobných služieb o preúčtovaných nákladoch nemá vedomosť.
Tu je však potrebné upozorniť na dvojité zdanenie.
Príklad:
Daňovník A zaplatí za daňovníka B tri platby po 100.000 EUR (za tovar alebo stroje).
Následne daňovník A preúčtuje tento náklad v sume 300.000 EUR daňovníkovi B tak, že mu na túto sumu vystaví faktúru na 300.000 EUR.
Daňovník A zaplatil transakčnú daň z každej z 3 platieb. Daňovník A tak zaplatil 3 x 40 EUR – teda 120 EUR. Túto transakčnú daň vypočítal, vybral a odviedol poskytovateľ platobných služieb. Daňovník B zaplatil transakčnú daň z platby preúčtovaných nákladov tiež vo výške 40 EUR. Túto transakčnú daň vypočítal, vybral a odviedol poskytovateľ platobných služieb.
Daňovník B je však povinný zaplatiť (i) transakčnú daň z preúčtovaných nákladov bez maximálnej výšky transakčnej dane alebo (ii) transakčnú daň z jednotlivých finančných transakcií daňovníka A, ktoré za neho daňovník A zaplatil a preúčtoval mu ich, ak vie tieto transakcie preukázať.
Daňovník B si teda sám vypočíta transakčnú daň z jednotlivých finančných transakcií daňovníka A, ktoré za neho daňovník A zaplatil.
Daňovník B by mal zaplatiť transakčnú daň z 3 platieb – teda 120 EUR.
Daňovník B si však môže od transakčnej dane z preúčtovaných nákladov odpočítať
- transakčnú daň, ktorú mu už vypočítal, vybral a odviedol poskytovateľ platobných služieb a tiež
- transakčnú daň, ktorú zaplatil daňovník A z platieb, ktoré vykonal za daňovníka B.
Daňovník B je teda povinný zaplatiť transakčnú daň 120 EUR (z finančných transakcií, ktoré za neho vykonal daňovník A), ale odpočíta si
- 40 EUR ako transakčnú daň, ktorú za daňovníka B vybral poskytovateľ platobných služieb, a
- 120 EUR ako transakčnú daň, ktorú za daňovníka A vybral poskytovateľ platobných služieb.
Daňovník B v oznámení o výške dane uvedie 120 EUR – 120 EUR – 40 EUR – teda preplatok vo výške 40 EUR.
Ako legálne optimalizovať daň z finančných transakcií?
Tak, ako je možné legálne optimalizovať iné daňové povinnosti, je možné legálne optimalizovať aj daň z finančných transakcií.
V prvom rade, základným nástrojom optimalizácie transakčnej dane je mierne zvýšenie cien tovarov alebo služieb. Tým sa pokryje zvýšený náklad, ktorý vyvolá transakčná daň.
Okrem toho je možné legálne optimalizovať transakčnú daň aj nasledovnými spôsobmi.
Tu treba zobrať do úvahy, že neexistuje jeden najlepší spôsob, ktorým sa bude dať daň z finančných transakcií optimalizovať. Práve naopak, za účelom najlepšej optimalizácie dane z finančných transakcií je vhodné kombinovať viaceré spôsoby.
Účty daňovníka u rovnakého poskytovateľa platobných služieb
Transakčná daň sa totiž neplatí, okrem iného, aj v prípade, ak má daňovník účty u rovnakého poskytovateľa platobných služieb – v rovnakej banke.
Túto výnimku môžu využiť najmä fyzické osoby – podnikatelia. Ak totiž budú mať transakčný a bežný účet v rovnakej banke, prevody medzi týmito účtami transakčnej dani nepodliehajú.
Fyzická osoba – podnikateľ tak môže prijímať platby na transakčný účet, z neho platiť dane, odvody, poplatky, príspevky a iné oslobodené platby.
Zvyšok peňažných prostriedkov si pošle na svoj bežný účet (bez transakčnej dane) a z bežného účtu si bude platiť súkromné veci a bežnú réžiu.
Problém však môže nastať, keď bude z bežného účtu platiť napr. leasingové splátky na motorové vozidlo, ktoré má zaradené do obchodného majetku.
Prijímanie a platenie platieb v hotovosti
Transakčná daň sa nevzťahuje ani na prijímanie a platenie platieb v hotovosti.
Dôsledkom zavedenia transakčnej dane tak môže byť aj rozšírenie tzv. sivej ekonomiky.
Platenie platieb platobnou kartou
Ide o ďalšiu výnimku z platenia transakčnej dane. Akákoľvek platba vykonaná platobnou kartou nepodlieha transakčnej dani z finančnej transakcie. Za platobnú kartu však daňovník zaplatí transakčnú daň 2 EUR ročne.
Platenie platieb prostredníctvom kryptomien
Transakčná daň sa v zásade neplatí ani pri platbách vykonaných kryptomenami. Tu však treba dať pozor, akou kryptomenou je platba vykonaná. Niektoré kryptomeny sú alebo môžu byť považované za e-money, prípadne ich poskytovateľ za poskytovateľa platobných služieb.
Preto sa pred výberom tejto možnosti s nami poraďte.
Nesplnenie podmienok definície daňovníka
Ak subjekt má napríklad iba sídlo v SR, ale svoju činnosť v SR nevykonáva a platobný účet má u poskytovateľa so sídlom mimo SR, stačí, aby si svoje sídlo zmenil mimo SR.
Rovnako to platí pre subjekt, ktorý má v SR zriadený iba platobný účet, ale nemá v SR sídlo ani tu nevykonáva žiadnu činnosť. Stačí, aby si platobný účet zriadil v inej krajine u poskytovateľa platobných služieb, ktorý nemá sídlo v SR.
Ak totiž subjekt (i) nemá sídlo v SR, (ii) platobný účet má u poskytovateľa so sídlom mimo SR a (iii) v SR nevykonáva žiadnu činnosť – takýto subjekt nie je daňovníkom, a preto transakčnú daň neplatí.
Platby vykonané cez platobnú bránu
Platby cez platobné brány, akými sú napríklad Stripe, GoPay, GP webpay a iné.
Ide o iný spôsob platby, ktorá sa tiež vykonáva kartou. Preto je platba cez platobnú bránu vyňatá spod transakčnej dane.
Barter
Barter je najstarším spôsobom platby. Ide vlastne o výmenu tovaru alebo služby za iný tovar alebo službu.
Započítanie vzájomných pohľadávok
Ďalším zo spôsobom, ako sa vyhnúť plateniu transakčnej dane je započítanie vzájomných pohľadávok.
Platenie viacerých faktúr pre rovnakého dodávateľa jednou platbou
Keďže má transakčná daň za finančné transakcie maximálnu výšku 40 EUR, riešením je aj platenie viacerých faktúr jednou platbou.
Platby nad 10.000 EUR budú vždy zaťažené iba maximálnou transakčnou daňou vo výške 40 EUR.
Pri preúčtovaných nákladoch preukázanie jednotlivých finančných transakcií, ktoré boli za daňovníka vykonané
Ako sme uviedli vyššie, daňovník, ktorý zaplatí preúčtované náklady, nemusí hradiť transakčnú daň z výšky zaplatených preúčtovaných nákladov. Ak dokáže preukázať jednotlivé finančné transakcie, ktoré za neho vykonal iný subjekt (a ktoré mu boli preúčtované), potom zaplatí transakčnú daň iba z preukázaných platieb, ktoré za neho vykonal iný subjekt.
Výhodou je, že v prípade, ak daňovník platí transakčnú daň z preúčtovaných nákladov, ktoré zaplatil, výška transakčnej dane nie je limitovaná. Naopak, ak daňovník platí transakčnú daň z finančných transakcií, ktoré za neho vykonal iný subjekt, výška transakčnej dane je limitovaná na 40 EUR za jednu finančnú transakciu.
Na optimalizáciu dane z finančných transakcií existujú aj iné spôsoby, čo sa však závisí od konkrétnych okolností každého podnikateľa. Pokiaľ máte záujem sa o optimalizácií dozvedieť viac, neváhajte nás kontaktovať alebo si rovno dohodnite konzultáciu s naším zakladateľom JUDr. Alexandrom Ujom na adrese alebo telefonicky na čísle +421 948 253 977.
